Sú dnešné deti hlúpejšie?

Autor: Ján Žabka | 23.9.2012 o 12:20 | (upravené 24.9.2012 o 11:23) Karma článku: 9,70 | Prečítané:  2034x

Pri čítaní rôznych článkov a diskusií so školskou tematikou sa často môžeme stretnúť s názorom, že dnešné deti sú hlúpejšie, lenivejšie, či menej vychované, ako boli deti v minulosti. Skutočnosť je taká, že takéto názory môžete počuť nielen dnes, ale bolo ich možné počuť pred 10 rokmi aj pred 20 rokmi (to si priamo pamätám), ale aj pred mnohými storočiami: „Dnešná mládež je nevychovaná. Deti milujú prepych, pohŕdajú autoritami, nevážia si starších. Odporujú rodičom a tyranizujú učiteľov." (Sokrates, cca 400 p.n.l.). Aj učitelia matematiky často konštatujú: „Také testy, ako pred 20 rokmi, by moji dnešní študenti nezvládli". Aj učebnice matematiky v minulosti a tie dnešné sa odlišujú: napríklad na gymnáziách sa kedysi učilo omnoho viac stereometrie, logaritmov, ... ako nájdeme v dnešných učebniciach. Ako to teda s tými deťmi je?

 

Ak si pozriete štatistiky (napr. http://www.infostat.sk/vdc/pdf/vzdelanie2010.pdf), zistíte, že napríklad v roku 1970 študovalo na gymnáziách menej ako 20 % populačného ročníka. V roku 2006 to bol už viac ako dvojnásobok tohto počtu (cca 43 %). Na začiatku 20. storočia bolo gymnázium čo sa týka percentuálneho zastúpenia populácie na približne rovnakej úrovni ako je dnes - na začiatku 21. storočia doktorandské štúdium (PhD.).

Tento trend je však prirodzený a nehovorí nič o úrovni celej populácie. Množstvo informácií, ktoré spracovávame, je výrazne vyššie ako kedysi. Aj miera informovanosti je výrazne vyššia ako kedysi (ústne podanie vs. noviny vs. dedinský rozhlas vs. televízia vs. internet). Existuje omnoho širšie spektrum povolaní ako kedysi. Doba je technicky omnoho náročnejšia ako kedysi. Toto všetko sú podľa mňa dôvody, prečo je prirodzené, že vzdelávanie človeka trvá dlhšie ako kedysi a viac ľudí chodí na gymnázium a VŠ ako kedysi. Preto to beriem ako fakt, s ktorým treba pracovať.

Ak na gymnázium pred 100 rokmi chodilo 5 % populácie a dnes chodí 50 % populácie, nie je možné, aby rozsah a náročnosť učiva vtedy a dnes boli rovnaké. Aj toto sú dôvody, že učivo sa má upravovať. Je potrebné, aby dnes každý gymnazista vedel riešiť logaritmické rovnice? Je potrebné, aby každý gymnazista vedel plynulo dva cudzie jazyky? Je potrebné, aby každý gymnazista rozumel Kantovi? Je potrebné, aby každý gymnazista vedel programovať v nejakom programovacom jazyku? Ak by sme sa rozprávali o piatich percentách populácie, odpovedal by som jednoznačne ÁNO. Ak sa však rozprávame o päťdesiatich percentách populácie, hovorím jednoznačné NIE.

Ak si niekto pamätá, čo všetko sa on učil na gymnáziu a usudzuje z toho niečo o súčasnej mládeži, tak k tomu niekoľko poznámok: Je rozdiel UČIŤ SA a NAUČIŤ SA. Je rozdiel, či „to všetko" vedeli všetci žiaci gymnaziálnej triedy alebo len cca tretina a zvyšní preliezli s trojkami a štvorkami. Je rozdiel učiť sa to a vedieť to v deň, keď ma z toho skúšajú, a naučiť sa to a vedieť to ako trvalú vedomosť. V neposlednom rade dávam do pozornosti, že kedysi sa na gymnáziách učila aj latinčina a gréčtina, takže pri povrchnom pohľade vtedajších gymnazistov na nás by sme sa aj my všetci, ktorí nevieme po latinsky a grécky, javili ako hlupáci. Ale to je pohľad povrchný, ovplyvnený niečím, čomu sa zvykne hovoriť spomienkový optimizmus. A nakoniec: mnohí absolventi gymnázií kladú na súčasných gymnazistov nároky, ktoré sami ani zďaleka nespĺňajú.

Dnešný gymnazista má podľa mňa dobre ovládať základy učiva každého predmetu. Toto základné učivo tvorí odhadom 30 % - 50 % učiva, ktoré sa učilo pred cca 15 rokmi. Okrem toho sa má gymnazista špecializovať podľa svojich záujmov. Na túto špecializáciu je potrebné vyhradiť dostatočný počet hodín. Okrem matematiky by niektorí študenti mali seminár a cvičenia z matematiky, okrem anglického jazyka by mali niektorí študenti aj konverzácie, okrem náuky o spoločnosti by mali niektorí študenti základy filozofie, rétoriky či práva. Tým pádom docielime, aby každý gymnazista mal všeobecný prehľad v základnom učive a okrem toho bol dobre pripravený na matfyz, právo, či filozofickú fakultu. Toto všetko už dnes umožňuje a podporuje štátny vzdelávací program z toľko kritizovanej reformy z roku 2008. Je len na jednotlivých školách, ako túto ponuku využijú.

Dúfam, že škôl, ktoré budú učiť všetkých rovnako to, čo pred 15 rokmi, a súčasne sa budú sťažovať na „tú dnešnú hlúpu" generáciu študentov, bude stále menej. A verím, že škôl, ktoré šancu využijú, bude čo najviac. Nejaké už existujú a je o ne stále väčší záujem najmä z radov rodičov, ktorým záleží na vzdelaní svojich detí a nie na papieri so samými jednotkami.

(O tom, ako je to na ZŠ, v ďalšom článku.)

Doplnenie 24.9.2012, 11,20: Na základe ďalších informácií to vyzerá tak, že zdroj, z ktorého som čerpal údaje o perc. zastúpení gymnazistov v roku 2006 (43 %), nie je pravdivý. V roku 2006 bol podiel gymnazistov cca 30 % (28 % podľa Education at a Glance) a nie 43 %. Ďakujem za upozornenie. Táto oprava však neovplyvňuje ďalšie info a názory z článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?