Sú dnešné deti hlúpejšie? (2. časť)

Autor: Ján Žabka | 29.9.2012 o 18:39 | (upravené 29.9.2012 o 18:45) Karma článku: 7,88 | Prečítané:  1577x

V predchádzajúcom článku som písal o tom, prečo si na rozdiel od mnohých ľudí nemyslím, že študenti na stredných školách - gymnáziách sú dnes hlúpejší ako študenti v minulosti. Ako je to na základných školách? Tie musia absolvovať všetci, takže rozptyl medzi najšikovnejším žiakom v triede a tým najmenej šikovným môže byť obrovský. Tento rozptyl sa štát pokúša riešiť rôznymi opatreniami. V skutočnosti si však myslím, že takýto rozptyl je prirodzený, a že ho nemá riešiť štát, ale celé to má nechať na ľudí.  

Aj v minulosti bola situácia na ZŠ podobná. Je to vidieť na vtedajšom poslednom ročníku ZŠ: niektorí žiaci šli bez prijímačiek na gymnázium, iní sa tam dostali s prijímačkami, ďalší sa pokúšali dostať na stredné odborné školy a niektoré deti šli na učňovku. Štát pred rokom 1989 presne reguloval počty žiakov na jednotlivých typoch škôl, a súčasne sa tváril, že im vie v dospelosti zabezpečiť plnú zamestnanosť. Realita sa ukázala v plnej nahote po roku 1989.

Štát potom postupne zvoľňoval pravidlá fungovania školstva, neskôr zasa pomocou externých testovaní nastavoval latku pre ZŠ aj stredné školy. Súčasne však nechal v systéme pôsobiť aj školy, ktoré túto latku nespĺňali. Inšpekcia bola často formálna a neplnila svoj účel.

Jeden z rozdielov oproti minulosti je v tom, že teraz na gymnáziá idú viacerí (čo nepovažujem za chybu, vyžaduje si to doba), tých gymnázií je tým pádom viac a sú rôznej kvality. Od najkvalitnejších, kde je štúdium ťažké, až po tie, kde sa študuje ľahšie. Je to prirodzené a netreba určovať žiadne čísla, koľko má byť ktorých. Aj tu si myslím, že rodičia a žiaci majú byť tí, ktorí rozhodnú, či si vyberú ťažšiu, kvalitnejšiu strednú školu (a následne budú mať väčšiu šancu na prijatie na kvalitnú VŠ), alebo menej kvalitnú strednú školu (a následne sa dostanú len na menej kvalitnú VŠ alebo skončia na úrade práce). Štát sa nemá tváriť, že vie rozhodnúť za ľudí. Hlavne kvôli tomu, že nevie a ide skutočne len o tvárenie sa.

Ďalší rozdiel je v tom, že v niektorých regiónoch je viac voľných miest na gymnáziách, ako je žiakov. To môže vyzerať ako problém, ale problém je to len súčasný. Pri rozumne nastavenom systéme by časom došlo ku kryštalizácii týchto škôl a k prirodzenému zániku tých menej kvalitných. Opäť netreba žiadne smerné čísla, tie „riešia" len aktuálny stav, ale nemôžu riešiť budúcnosť, keďže sa nedá predpokladať ani pár rokov dopredu, akých absolventov budeme potrebovať.

Ako sa s touto situáciou môžu a majú vyrovnať základné školy? V prvom rade by mali poznať svojich žiakov a nastaviť im primeranú latku. Primeraná latka nie je skončenie ZŠ bez námahy, ale práve naopak: nastavenie latky tak, aby okrem splnenia štátom určeného minima napísaného v Štátnom vzdelávacom programe boli nútení primerane rozvíjať svoje schopnosti, učili sa premýšľať, spolupracovať. Inými slovami: aby škola mala čo najväčšiu, ale žiakmi dosiahnuteľnú, vzdelávaciu aj výchovnú pridanú hodnotu. Vyzerá to príliš všeobecne a teoreticky, konkrétna realizácia je však vždy na konkrétnej škole. To, či to škola robí dobre, by sa malo preukázať na jej fungovaní, či záujme o ňu.

Súčasne je potrebný aj tlak rodičov. Ak majú rodičia pocit, že sa deti málo učia, nemajú dostatok domácich úloh, či neovládajú ani základné učivo, majú to riešiť. Rovnako však, ak rodičia majú pocit, že sa deti v škole učia nepraktické veci, že je latka nastavená príliš vysoko, že deti učivu nerozumejú, treba o tom s učiteľmi diskutovať. Aj na to majú slúžiť stretnutia s rodičmi. Za výchovu a vzdelanie svojich detí by mali byť zodpovední rodičia, nie štát. Štát má len vytvoriť podmienky na to, aby sa deti mohli vzdelávať.

Predstavu, že niekto vie naplánovať, koľko deviatakov má ísť na ktorý typ školy, považujem za naivnú. V dnešnej dobe, keď nevieme predpovedať trendy ani na pár rokov dopredu, je potrebné, aby deti a rodičia mali čo najväčšiu voľnosť v prístupe k vzdelaniu. Vzdelávacie prostredie treba preto čo najviac diverzifikovať podľa zriaďovateľa (štátne, súkromné, cirkevné či komunitné školy, domáce vzdelávanie, ...), aj podľa typu školy (základné školy, viacročné - nielen osemročné gymnáziá, špeciálne školy, školy pre deti so všeobecným intelektovým nadaním, školy pre mimoriadne nadané deti, daltonské školy, waldorfské školy,...). Tak bude ponuka pre deti a rodičov čo najväčšia a  čo najviac detí bude na takom type školy, ktorý danému dieťaťu čo najviac vyhovuje na jeho vlastnej ceste vzdelávania. Pri takomto modeli školstva by existovali aj samoočistné mechanizmy, nekvalitné školy by zanikali a kvalitným by sa darilo. A nebolo by treba riešiť otázku, či sú dnešné deti hlúpejšie.

 

(Článok nadväzuje na text http://zabka.blog.sme.sk/c/308776/Su-dnesne-deti-hlupejsie.html)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?