Zúženie obsahu učiva a menej tematických celkov, ktoré sú viditeľné od reformy 2008 v Štátnom vzdelávacom programe, nehovorí nič o kvalite učenia a ani o tom, či sa latka na školách znížila alebo zvýšila. Jednak si školy môžu doplniť obsah každého predmetu v Školskom vzdelávacom programe. Okrem toho je však dôležité práve to učenie myslieť. Pozrime si štyri zjednodušené ukážky. V každej z nich uvádzam jednu úlohu, ktorá by sa riešila v škole, a jednu úlohu, ktorá by následne mohla byť v teste.
1. ukážka:
Úloha v škole: Vynásobte písomne 2,3 . 4,5.
Úloha v teste: Vynásobte písomne 6,2 . 4,8.
2. ukážka:
Úloha v škole: Riešte rovnicu: 2x + 3 = 14.
Úloha v teste: Riešte rovnicu: 3x + 4 = 19.
3. ukážka:
Úloha v škole: Vypočítajte, koľko percent je 23 eur z 200 eur.
Úloha v teste: Vypočítajte, koľko percent je 45 eur z 300 eur.
4. ukážka:
Úloha v škole: Vyplňte správne tlačivo daňového priznania, ak študent mal uzavretú brigádnickú prácu študenta. Údaje potrebné k vyplneniu: hrubý príjem: 120 eur, daň: 19 %, ...
Úloha v teste: Vyplňte správne tlačivo Vyhlásenie o poukázaní sumy 2 % zaplatenej dane.
Údaje potrebné k vyplneniu: hrubý príjem: 120 eur, daň: 19 %, ...
(Úlohy v tejto ukážke neuvádzam celé, dajú sa nájsť v príslušných učebniciach.)
Zdá sa vám štvrtá ukážka akási iná? Máte pravdu: kým v prvých troch ukážkach sa v škole a v teste riešili takmer identické úlohy len s upravenými číslami, vo štvrtej ukážke sa v škole trénovalo vyplňovanie tlačiva a v teste by mali žiaci vyplniť úplne iné tlačivo. Takže kým v prvých troch ukážkach testujeme naučenie a pochopenie nejakého algoritmu (násobenia, riešenia rovníc či výpočtov s percentami), vo štvrtej ukážke trénujeme prácu s neznámym tlačivom, cieľom teda nie je naučiť sa vyplniť konkrétne tlačivo.
Takéto a rôzne iné zručnosti (kompetencie, spôsobilosti) by sa mali deti tiež v škole učiť. Nielen konkrétne algoritmy pre konkrétne výpočty, ale aj schopnosť prečítať si zadanie, zorientovať sa v texte, tabuľke, grafe. Okrem toho aj schopnosť napísať argumenty za a proti, schopnosť nájsť chybu v úvahe, ... .
Tieto úrovne zručností sú odborne vyjadrené v tzv. Bloomovej taxonómii (aj mnohých iných). Sú zároveň rozdelené do viacerých skupín - kognitívnych úrovní, ktorých náročnosť narastá. Od najjednoduchších, ako je napr. zapamätanie, k zložitejším, ako sú pochopenie alebo aplikácia, k najnáročnejším: analýza, syntéza, hodnotenie.
Úlohy, ktoré rozvíjajú najvyššie kognitívne úrovne, sa dajú používať v každom ročníku základnej školy, samozrejme, na primerane náročnom kontexte. Sú zaradené aj v nových reformných učebniciach pre 2. stupeň ZŠ, ktorých som spoluautorom. Rovnako tak ich nájdeme v učebniciach matematiky pre stredné školy od Zbyňka Kubáčka.
Zároveň sa však obávam, že aj tieto úlohy sú pôvodcom nespokojnosti niektorých ľudí s týmito učebnicami. Ak sa totiž doteraz stretávali prevažne s tým, že matematika - to sú algoritmy a nacvičovanie typových úloh (nižšie kognitívne úrovne), nie sú na úlohy z vyšších úrovní zvyknutí, nemajú s nimi skúsenosti. Častý argument je, že žiaci na to „nemajú", čo vlastne znamená, že namiesto rozvíjania žiakov sú títo zaškatuľkovaní ako „menej šikovní". Takíto žiaci sa učia najjednoduchšie úlohy, v ktorých sa opakujú len naučené postupy. To je však presne ten zamotaný kruh, ktorý sme sa pokúsili novými učebnicami matematiky preťať: ak sa s deťmi trénujú len jednoduché úlohy (s odôvodnením, že náročnejšie úlohy by nezvládli), tak potom v rôznych testovaniach nedokážu vyriešiť tieto náročnejšie úlohy (čo je prirodzené, lebo sa s nimi v škole nestretli). A tieto ich zlé výsledky sú „dôkazom", že „na to nemajú".
Rozvíjať u detí nielen najnižšie, ale aj vyššie a najvyššie kognitívne úrovne má však byť jedna zo základných úloh základnej aj strednej školy. Učiteľ má teraz možnosť si učivo prispôsobiť tak, aby to mohol v škole realizovať.
