Ako deti poznávajú svet?

Autor: Ján Žabka | 21.10.2012 o 18:06 | (upravené 21.10.2012 o 21:22) Karma článku: 8,58 | Prečítané:  1409x

Motto: "Keby sme deti učili hovoriť (v škole), nikdy by sa to nenaučili" (William Hull) Deti sú prirodzene zvedavé. Čím sú menšie, tým sú zvedavejšie. Poznávajú svet, učia sa veľa nových vecí a činností. Na základnú školu prichádzajú mnohé z nich lačné po vzdelaní. Postupne sa u mnohých z nich tento „vzdelávací" hlad vytráca. Často je to niekedy medzi 1. a 2. stupňom základnej školy. Čím je to spôsobené? Je to prirodzený jav primeraný veku? Alebo je to dôsledok činnosti školy?

Neviem presnú odpoveď na tieto otázky. Skúšam však pozorovať poznávací proces detí a na základe týchto pozorovaní sa snažím robiť zmeny pri vyučovaní matematiky. Niektoré môžu pôsobiť kontroverzne, i keď mne sa zdajú prirodzené.

Keď sa dieťa učí napríklad bicyklovať, začne tým, že sa to chce naučiť - má motiváciu. Postupne skúša najskôr trojkolku, bicykel s pomocnými kolieskami, potom skúša bicyklovať bez nich len s pomocou rodičov. Občas môže aj spadnúť a ublížiť si. S kamarátmi si iste skúsi aj bicyklovanie bez držania riadidiel. Záverom tohto procesu je schopnosť vedieť bicyklovať. Deti teda nezačínajú tým, že sa naučia históriu bicyklovania, zloženie bicykla, či teoretické fyzikálne východiská. Jednoducho si sadnú na bicykel a s malým usmerňovaním dospelého či kamarátov sa učia bicyklovať.

Podobné by to malo byť aj v škole. Ak chceme deti napr. na hodinách matematiky učiť myslieť, musia skúšať samé premýšľať. Najskôr nad ľahkými problémami, s pomocou učiteľa. Neskôr by malo byť tej pomoci menej, mali by sa učiť pomáhať si navzájom so spolužiakmi. Problémové úlohy, nad ktorými premýšľajú, môžu byť náročnejšie. Zďaleka nie všetko, čo objavia, bude hneď a úplne správne. To však vôbec nevadí, lebo dôležitý je práve ten proces premýšľania. Ak im však namiesto premýšľania budeme hovoriť návody, čo a ako vypočítať, a tie ich budeme skúšať, nebudú sa učiť myslieť a tvoriť, ale iba imitovať. Takéto učenie sa spozná tak, že pri novom probléme deti nezačnú premýšľať, ale namiesto toho povedia: „To sme sa neučili."

Ako konkrétne sa teda dá v škole postupovať? Aké problémy môžu deti samé riešiť? Pozrime sa napríklad na učivo „Desatinné čísla" zaradené v šiestackých učebniciach matematiky.

Často používaný spôsob, ako učiť desatinné čísla, je tento: na úvod jedna, dve motivačné úlohy, kde sa môžeme stretnúť s desatinnými číslami, potom zadefinovanie desatinného čísla, vysvetlenie, čo je desatinná čiarka, opis, čo sú desatiny, stotiny, tisíciny, desaťtisíciny, vysvetlenie základných operácií s desatinnými číslami, vyriešenie slovných úloh a ďalších úloh na precvičenie desatinných čísel.

Tento spôsob opisuje už hotový poznatok rovnako, ako by sme opisovali zloženie bicykla a princíp jeho fungovania. Niektorí ho volajú aj vysokoškolský spôsob - definícia, vety (tvrdenia) s dôkazmi (vysvetlením), precvičenie.

Porovnajme to s tým, ako sme spracovali desatinné čísla v učebniciach matematiky, ktorých som spoluautor:

Predtým, ako zadefinujeme desatinné číslo, začneme jednoduchými úlohami - problémami, s ktorými sa takmer všetky deti stretli - s meraním telesnej teploty. Môžeme sa ich pýtať, aká je normálna teplota, zvýšená teplota či horúčka. Bez väčších problémov odpovedia na otázku, ktoré z dvoch detí má vyššiu teplotu. Môžeme ich nechať vymyslieť, ako zistíme, o koľko je jedna teplota vyššia ako druhá. Môžeme sa tiež venovať teplote vzduchu v lete a v zime, teda sústrediť sa na desatinné čísla s jedným desatinným miestom z väčšieho intervalu. Zároveň je teplomer aj prípravou na prácu s číselnou osou.

Druhým modelom, ktorý je vhodný aj z hľadiska motivácie, sú eurá a centy - sumy zapísané desatinným číslom. Ide o model desatinných čísel s dvoma desatinnými miestami. Väčšina detí má skúsenosť s peniazmi, dokáže bez veľkých teórií porovnávať dve sumy, sčítať aj odčítať dve sumy. Tento model je vhodný aj na premýšľanie nad násobením: stačí sa opýtať, koľko stojí napríklad balenie šiestich balíčkov papierových vreckoviek, ak jeden balík stojí 0,14 €. Tento model je tiež ideálny aj na objavenie násobenia desatinného čísla desiatimi, či číslom sto. Hĺbavejšie deti môžu skúsiť vymyslieť, koľko zaplatíme za 1,2 kg jabĺk, ak 1 kg stojí 0,86 €.

Ďalším možným modelom, tentokrát desatinných čísel s tromi desatinnými miestami, je meranie dĺžky v metroch a milimetroch. V tomto modeli môžu deti opäť vymýšľať, ako porovnáme dve desatinné čísla, o koľko je jedna lata dlhšia ako druhá. Tieto laty môžeme píliť na rovnaké časti a tým objavovať, ako sa desatinné čísla delia prirodzeným číslom. Tento model je tiež vhodný na objavovanie práce s číselnou osou.

Toto boli ukážky modelov, na ktorých môžu deti objavovať nejaké poznatky. Modely sú pestré a tak je šanca, že každé dieťa zaujme niektorý z nich, prípadne aj viaceré, resp. deti s nimi už majú nejakú skúsenosť. Keď cez tieto modely prejdeme, nastáva čas na zovšeobecnenie, na prácu s desatinnými číslami bez jednotiek. Počas precvičovania a automatizácie naučeného môžeme riešiť s deťmi aj úlohy zo života, úlohy s dlhším zadaním.

Jednotlivé fázy tohto poznávacieho procesu nemusia ísť bezprostredne za sebou. Môžu byť prestriedané a spestrené geometriou, úlohami z kombinatoriky a podobne. Na konci tohto procesu učenia sa desatinných čísel, ktorý trvá s prerušeniami takmer celý školský rok, ich žiaci podľa mojich skúseností aj skúseností učiteľov, ktorí naše učebnice používajú, ovládajú veľmi dobre a majú ich zvnútornené.

To, čo som opísal, bola stručná ukážka toho, ako sme spracovali tému desatinné čísla v nových učebniciach matematiky pre 2. stupeň ZŠ. Aplikovali sme pri tom teóriu poznávacieho procesu s jeho jednotlivými fázami: motivácia, separované (izolované) modely, univerzálny model, kryštalizácia a automatizácia.

Na Slovensku je mnoho učiteľov, ktorým sa zdá takáto koncepcia prirodzená. Zároveň existuje početná skupina učiteľov, ktorej nevyhovuje a zdá sa im „pomýlená". Tvrdia, že tak sa nedá učiť.

Netvrdím, že aplikovanie poznávacieho procesu pri vyučovaní vyrieši všetky problémy v škole. Mám však osobnú skúsenosť, že je to jedna z vecí, ktorá podporuje samostatné a tvorivé objavovanie sveta matematiky aj sveta okolo nás.

 

Ďalšie súvisiace články:

http://zabka.blog.sme.sk/c/306331/Preco-celebrity-nevedia-matematiku.html

http://zabka.blog.sme.sk/c/306853/Ako-sa-snazim-ucit-matematiku.html

http://zabka.blog.sme.sk/c/308776/Su-dnesne-deti-hlupejsie.html

http://zabka.blog.sme.sk/c/309257/Su-dnesne-deti-hlupejsie-2-cast.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?