Dva rozdielne spôsoby, ako učiť (matematiku)

Autor: Ján Žabka | 21.8.2012 o 22:52 | (upravené 21.8.2012 o 23:02) Karma článku: 12,95 | Prečítané:  3008x

V predchádzajúcom blogu som sa pokúsil napísať niečo o dvoch typoch matematiky. Dnes sa pokúsim sformulovať dva diametrálne odlišné spôsoby, ako môžeme matematiku (a nielen tú) učiť.

Pozrime si najskôr tri ukážky.

Ukážka 1

Učiteľ: „Výsledok násobenia kladného a záporného čísla je záporné číslo.

Teda napríklad 3 . (-5) je -15.

Teraz vy: koľko je 6 . (-2)?"

Anička: „-12"

 

Ukážka 2

Učiteľ: „Výsledok násobenia kladného a záporného čísla je záporné číslo.

Teda napríklad 3 . (-5) je -15. Je to tak preto, že keď máte dlh 5 eur, tak jeho trojnásobok je stále dlh, ale 15 eur.

Teraz vy: koľko je 6 . (-2)?"

Anička: „-12"

 

Ukážka 3

Učiteľ: „Predstavte si, že niekomu dlžíte 5 eur. Aký veľký bude váš dlh, ak sa dlžoba 5 eur strojnásobí?"

Anička: „15 eur"

Učiteľ: „Spomínate si, ako sme zapisovali dlh?"

Janko: „Zápornými číslami."

Anička: „Červenými číslami."

Učiteľ: „Vedeli by ste takto zapísať úlohu o strojnásobení dlhu 5 eur?"

Janko: „3 . (-5) = -15"

Anička: „3 . 5 = 15"

Učiteľ: „Výborne. Vyšlo nám, že kladné číslo krát záporné číslo je záporné číslo. Čo myslíte, bude to tak vždy? Prečo?"

Janko: ...

 

Pozrime sa na tieto ukážky podrobnejšie.

V prvej ukážke učiteľ OZNÁMI žiakom, AKO sa počíta daná vec.

V druhej ukážke učiteľ OZNÁMI žiakom, AKO sa počíta daná vec a vysvetlí, PREČO je to tak.

V tretej ukážke učiteľ kladie žiakom otázky, prípadne usmerňuje ich odpovede, a deti sami OBJAVIA, AKO sa počíta daná vec. Okrem toho sa pokúsia vlastným jazykom aj sformulovať, PREČO je to tak.

Je vidieť, že v prvej ukážke učiteľ učí „egyptskú" matematiku.

Na rozdiel od druhej a tretej, kde je priestor venovaný aj vysvetleniu, prečo je to tak, teda „gréckej" matematike.

Aj medzi druhou a treťou ukážkou je však zásadný rozdiel: kým v druhej učiteľ vysvetľuje žiakom, ako a prečo veci fungujú, v tretej dáva deťom priestor, aby na to postupne a svojim vlastným tempom prichádzali sami.

 

Inými slovami by sa dalo povedať, že v prvých dvoch ukážkach sa učiteľ snažil preniesť do hláv žiakov hotový poznatok, ktorý bol v jeho hlave. Takéto učenie sa volá transmisívne (prenos = transmisia).

V tretej ukážke učiteľ kládol žiakom otázky a snažil sa docieliť, aby poznatok v ich hlave vznikol, ideálne tak, ako to každému z nich vyhovuje (Janko - záporné čísla, Anička - červené čísla). Takéto učenie sa volá konštruktivistické.

 

Ako učili v škole vás: transmisívne či konštruktivisticky?

Aké sú podľa vás výhody a aké nevýhody týchto spôsobov?

A ako je napísaný tento blog: transmisívne alebo konštruktivisticky?

 

V ďalšom pokračovaní nájdete okrem otázok aj nejaké pokusy o odpovede.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?