Dva rozdielne spôsoby, ako učiť (matematiku)

Autor: Ján Žabka | 21.8.2012 o 22:52 | (upravené 21.8.2012 o 23:02) Karma článku: 12,95 | Prečítané:  3034x

V predchádzajúcom blogu som sa pokúsil napísať niečo o dvoch typoch matematiky. Dnes sa pokúsim sformulovať dva diametrálne odlišné spôsoby, ako môžeme matematiku (a nielen tú) učiť.

Pozrime si najskôr tri ukážky.

Ukážka 1

Učiteľ: „Výsledok násobenia kladného a záporného čísla je záporné číslo.

Teda napríklad 3 . (-5) je -15.

Teraz vy: koľko je 6 . (-2)?"

Anička: „-12"

 

Ukážka 2

Učiteľ: „Výsledok násobenia kladného a záporného čísla je záporné číslo.

Teda napríklad 3 . (-5) je -15. Je to tak preto, že keď máte dlh 5 eur, tak jeho trojnásobok je stále dlh, ale 15 eur.

Teraz vy: koľko je 6 . (-2)?"

Anička: „-12"

 

Ukážka 3

Učiteľ: „Predstavte si, že niekomu dlžíte 5 eur. Aký veľký bude váš dlh, ak sa dlžoba 5 eur strojnásobí?"

Anička: „15 eur"

Učiteľ: „Spomínate si, ako sme zapisovali dlh?"

Janko: „Zápornými číslami."

Anička: „Červenými číslami."

Učiteľ: „Vedeli by ste takto zapísať úlohu o strojnásobení dlhu 5 eur?"

Janko: „3 . (-5) = -15"

Anička: „3 . 5 = 15"

Učiteľ: „Výborne. Vyšlo nám, že kladné číslo krát záporné číslo je záporné číslo. Čo myslíte, bude to tak vždy? Prečo?"

Janko: ...

 

Pozrime sa na tieto ukážky podrobnejšie.

V prvej ukážke učiteľ OZNÁMI žiakom, AKO sa počíta daná vec.

V druhej ukážke učiteľ OZNÁMI žiakom, AKO sa počíta daná vec a vysvetlí, PREČO je to tak.

V tretej ukážke učiteľ kladie žiakom otázky, prípadne usmerňuje ich odpovede, a deti sami OBJAVIA, AKO sa počíta daná vec. Okrem toho sa pokúsia vlastným jazykom aj sformulovať, PREČO je to tak.

Je vidieť, že v prvej ukážke učiteľ učí „egyptskú" matematiku.

Na rozdiel od druhej a tretej, kde je priestor venovaný aj vysvetleniu, prečo je to tak, teda „gréckej" matematike.

Aj medzi druhou a treťou ukážkou je však zásadný rozdiel: kým v druhej učiteľ vysvetľuje žiakom, ako a prečo veci fungujú, v tretej dáva deťom priestor, aby na to postupne a svojim vlastným tempom prichádzali sami.

 

Inými slovami by sa dalo povedať, že v prvých dvoch ukážkach sa učiteľ snažil preniesť do hláv žiakov hotový poznatok, ktorý bol v jeho hlave. Takéto učenie sa volá transmisívne (prenos = transmisia).

V tretej ukážke učiteľ kládol žiakom otázky a snažil sa docieliť, aby poznatok v ich hlave vznikol, ideálne tak, ako to každému z nich vyhovuje (Janko - záporné čísla, Anička - červené čísla). Takéto učenie sa volá konštruktivistické.

 

Ako učili v škole vás: transmisívne či konštruktivisticky?

Aké sú podľa vás výhody a aké nevýhody týchto spôsobov?

A ako je napísaný tento blog: transmisívne alebo konštruktivisticky?

 

V ďalšom pokračovaní nájdete okrem otázok aj nejaké pokusy o odpovede.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.


Už ste čítali?