citujem...Aj preto sa do učebníc matematiky zaradilo ako nové učivo zaokrúhľovanie nadol a zaokrúhľovanie nahor, a okrem toho sa má učiť aj aritmetické zaokrúhľovanie rovnako ako doteraz.... SOm toho názoru, že ak sa má tretiak (o učebniciach 3. ročníka bola reč) naučit zaokruhlovať nahor, nadol , potom aj tak, ako sa učilo doteraz, tak má z toho hlavu ako stodola. nedivím sa potom, ked počúvam kolegyne matematičky pravidelne hovoriť, že v piatom ročníku nevie prevažná väčšina žiakov ani len malú násobilku. Bežne sa učí zo starších učebníc a nie je výnimkou situácia, ked povie učitel, že reformné knihy so žiakmi radšej ani neotvoril. Asi vedia učitelia, prečo.

zvedavec11

Je tu viac rovín:

Ak sa učí len aritmetické zaokrúhľovanie, tak v rámci jeho definície sa zaokrúhľuje NADOL (pri cifrách 0 až 4) aj NAHOR (pri cifrách 5 až 9). Čiže sa pri aritmetickom zaokrúhľovaní odvoláva na zaokr. nadol a zaokr. nahor, ktoré tvrdíte, že sa nemá učiť. Veľmi čudné, nie? Ako sa môžete odvolať na niečo, čo sa neučili? Druhý častý omyl je, že si niekto myslí, že so žiakmi preberiem učivo a oni ho majú hneď vedieť, napíšu písomku a idú ďalej. Potom sa učitelia sťažujú, že to žiaci nevedia, hovoria im "to už máte vedieť". V skutočnosti v detskej psychike tie veci vznikajú pomaly. Nie je to teda tak, že keď je niečo v tretiackych knihách, mám ich to všetkých skúšať. Dôležité je, aby sa s tým stretli a stretávali. Podľa predch. ŠtVP mali žiaci tri spôsoby zaokrúhľovania vedieť na konci 5. ročníka, preto je vhodné začať s nimi skôr, aby to do 5. ročníka zvládli. Volá sa to dlhodobá propedeutika. Ďalší problém je, že podľa vášho príspevku situáciu detí posudzujete zo svojho pohľadu: Vás naučili zaokrúhľovať jedným spôsobom, vy ste to možno tak celý čas učili, pre Vás je ťažké skúsiť si to v hlave "prerovnať". Tie deti ale nemajú túto "záťaž". Moja osobná skúsenosť je: začať zaokrúhľovaním nadol, tam je to totiž jednoduché? ak zaokrúhľujem nadol na stovky, stačí vynulovať desiatky a jednotky. Toto deťom nerobí žiadny problém. Po čase prejdem na zaokrúhľovanie nahor: zaokrúhlim nadol a pridám stovku. Zároveň dám deťom vymyslieť, či vedia to pravidlo sformulovať aj inak. Keď majú dostatočne zautomatizované oba spôsoby zaokrúhľovania, príde tretí: v ňom sa (ako sa to v matematike robí) odvolám na už naučené zaokrúhľovanie nadol (pri cifrách 0 až 4), resp. nahor. Kde je "hlava ako stodola"? V ktorom kroku? Doteraz sa odvolávalo na čo? Čo presne pre deti znamenala veta "zaokrúhlim nadol", keď sa neučili zaokrúhľovať nadol? Môj príspevok bol prioritne nie o zaokrúhľovaní, ale o tom, že keď sa robia zmeny, majú mať učitelia výraznú podporu, školenia atď, atď. Keďže ju nemali, potom vyhodnocujú nové veci ako chyby. V príspevku som nerozoberal, či zaokrúhľovanie nadol je vhodná vec na doplnenie učiva, ale to, že o doplnení učiva učiteľom nikto nepovedal. Keďže sa už z rôznych diskusií trochu poznáme, tak ešte jedna vec k reformným učebniciam: ak ju nejaký učiteľ ani neotvorí, považujem takéto správanie za povýšenecké. Ja sa snažím zo všetkého niečo naučiť, preto by som si celkom iste prečítal úvodné metodiky, skúsil podľa učebníc učiť, atď. Presne to som aj robil s učebnicami prof. Šedivého. Ak učebnicu niekto ani neotvorí, je diskusia o ničom, lebo taký učiteľ potom píše svoje POCITY, KEBY Z NEJ UČIL, nie skúsenosti. To, že existujú dva typy matematiky, som už písal tu: http://zabka.blog.sme.sk/c/306... aj tu: http://zabka.blog.sme.sk/c/306... Vaša reakcia podporuje jednu skupinu učiteľov. Inú reakciu ste možno zachytili na Facebooku: "Pan Zabka, majte tie nervy a vysvetlujte, argumentujte, urobte to, co neurobili MPC... Vase ucebnice su vynikajuce." To len potvrdzuje, že sú dva typy matematiky, sú dva spôsoby, ako ju učiť. Naše učebnice ukazujú cestu postupného objavovania "gréckej" matematiky.

Žabčo